Veľký bytový dom ušetrí na ohreve vody solárnym systémom ročne niekoľko tisíc eur.
So stúpajúcimi účtami za teplo sa zvyšuje atraktívnosť používania alternatívnych spôsobov výroby tepla pre ohrev vody či vykurovanie. Jedným z riešení môže byť solárny termický systém pre ohrev teplej vody.
Návrhom takéhoto systému v existujúcom bytovom dome v Bratislave, pripojenom na systém centralizovaného zásobovania teplom, sa zaoberala Katedra TZB Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Výsledky prezentoval Lukáš Skalík na konferencii Vykurovanie 2026.
Návrh solárno-termického systému pozostáva z určenia typu a počtu slnečných kolektorov, ich rozmiestnenia na streche budovy, určenia vzájomnej odstupovej vzdialenosti a solárneho krytia kolektorov. Na základe týchto parametrov sa stanovuje vhodná veľkosť potrubia rozvodov kolektorového okruhu, objem zásobníkových ohrievačov, či expanzných nádob. Podľa ceny všetkých nákladových položiek sa určia celkové investičné náklady a vyhodnotí návratnosť investície.
Bytový dom pozostáva z piatich vchodov s celkovým počtom 77 bytov a 159 bývajúcimi osobami. Priemerná ročná spotreba tepla na ohrev vody v bytovom dome dosahuje zhruba 179-tisíc kWh. Domácnosti minú za rok približne 2400 m3 teplej vody.
Návrh kolektorov uľahčuje softvérový program, ktorý na základe zadaných parametrov (plocha a sklon strechy, orientácia) a polohy lokality určí, že je potrebných 32 kusov plochých kolektorov horizontálne uložených. Absorpčná plocha jedného kolektoru Viessmann Vitosol 100-FM dosahuje 2,31 m2.
Kolektory na streche sú rozdelené do ôsmich polí po štyri kolektory. Odstupová vzdialenosť medzi poliami je tri metre. Kolektory sú nasmerované na južnú stranu pri sklone 45 stupňov.
Nasleduje určenie tzv. solárneho krytia. Táto hodnota vyjadruje, akú časť potreby tepla na ohrev vody zabezpečí solár. Parameter zároveň priamo ovplyvňuje návratnosť investície. Z výpočtov vyplýva, že táto hodnota dosahuje 36 %. Teda solárne kolektory pokryjú niečo vyše tretiny spotreby tepla na ohrev vody.
Graf: Podiel solárnej energie na celkovej spotrebe tepla na ohrev vody počas roka
Celkové náklady investície
Takýto systém vyžaduje celkový minimálny objem zásobníkov približne tritisíc litrov. To zabezpečia tri zásobníky Viessmann Vitocell 100-B v objeme 950 litrov, ktoré sa prepoja s kolektorovými poliami systémom Tichelmann. Súčasťou solárneho systému sú expanzné solárne nádoby s objemom 3x 80 litrov, ale aj obehové tepelné čerpadlá, uzávery a meradlá.
Z cenovej ponuky dodávateľa technológie pre tento konkrétny návrh vyplýva, že celkové náklady, vrátane inštalácie, predstavujú 48 708 eur bez DPH, resp. 58 450 eur s DPH. Najviac, takmer 20-tisíc eur, stoja slnečné kolektory a zásobníky na ohrev vody. V mnohých budovách však už nejaké existujú, teda nie vždy je nutné zaobstarať plný potrebný počet. No napríklad aj len dva nové akumulátory vyjdu na 10-tisíc eur.
„Väčšiu položku ešte predstavuje obehové čerpadlo v cene zhruba tritisíc eur. Konštrukcie na uchytenie kolektorov tiež nie sú zanedbateľný náklad, stoja zhruba 5-tisíc eur,“ vyčísľuje L. Skalík.
Ekonomická návratnosť
Pre odhadovanie ekonomickej návratnosti navrhnutého solárneho systému sú dôležité údaje o súčasnej (minulej) spotrebe tepla a nákladoch na ohrev vody. Pri spotrebe 179-tisíc kWh ročne predstavujú náklady bytového domu zhruba 21-tisíc eur.
Po započítaní solárneho ohrevu sa množstvo dodaného tepla z CZT zníži na 137-tisíc kWh ročne. Náklady na teplo klesnú o 5000 eur na 16-tisíc eur. Táto úspora znamená takmer 10-ročnú dobu návratnosti pri cene investície bez DPH.
Návratnosť ovplyvňuje aj cena elektriny, plynu a tepla. Čím drahšie sú primárne energetické nosiče, tým rýchlejšie sa investícia do technológie vracia. Závisí však aj od spôsobu spotreby teplej vody v domácnostiach.
Pri úspornom správaní sa návratnosť predlžuje. Naopak, pri nadmernej spotrebe sa návratnosť zlepšuje. Nezanedbateľným prínosom investície do slnečného termického systému je aj úspora emisií CO2 dosahujúca 10 ton ročne v porovnaní so zemným plynom.
