V júni tohto roku sme v rámci nášho semináru Čo zaujíma správcov informovali o prijatom zákone č. 71/2025  o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci. Daný zákon s účinnosťou od 11. apríla 2025 upravoval podmienky poskytovania údajov o koncových odberateľoch na účel získavania, zhromažďovania, spracúvania, uchovávania a vyhodnocovania informácií o osobách, ktoré tvoria spoločnú domácnosť, a o ich príjmoch, potrebných na posúdenie miery ohrozenia energetickou chudobou, a na účel prípravy systému poskytovania adresnej energopomoci (Zákon č. 71/2025, § 2).

Rozoberali sme znenie tohto zákona a poukazovali na dôležité body, ktoré sa týkajú správy bytov a nebytových priestorov. Ak sa pozrieme opäť na znenie tohto zákona, § 3 ods. 2 nám definoval, že dané údaje sa majú poskytovať bezodplatne, na žiadosť ministerstva v rozsahu a spôsobom uvedenom v žiadosti o poskytnutie údajov. O aké údaje sa presne jednalo nám stanovoval § 4 ods. 1 písm. l, ktorý pre spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov a pre fyzické a právnické osoby vykonávajúce správu bytového domu definoval takýto rozsah údajov:

  1. univerzálny identifikátor odberného miesta,
  2. adresa odberného miesta,
  3. meno, priezvisko a dátum narodenia vlastníka odberného miesta,
  4. meno, priezvisko a dátum narodenia koncového odberateľa na odbernom mieste,
  5. spotreba komodity za obdobie,
  6. cena za spotrebovanú komoditu.

Tento zákon teda poukazoval už v apríli na to, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky bude požadovať takéto údaje pre poskytnutie adresnej energopomoci.

V posledných dňoch sme však opäť svedkami prijatia návrhu zákona o adresnej energopomoci s navrhovanou účinnosťou od 1. októbra 2025. Tento zákon navrhuje zrušiť doteraz platný zákon č. 71/2025  o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci z apríla tohto roka (§ 16). Návrh zákona okrem detailnejšieho popisu základných pojmov týkajúcich sa tejto legislatívy definuje kto je zahrnutý pod pojem „energetická domácnosť“ a čo je potrebné rozumieť pod jej bonitou. Vo svojej druhej časti vymedzuje adresnú energopomoc cez právo na ňu, spôsob poskytovania, forma a rozsah či možnosti oznámenia a námietok.

Pre oblasť správy je dôležité zamerať sa na § 5, kde sa píše:

(2) Prospech z adresnej energopomoci môže energetická domácnosť mať aj vtedy, ak príjemcom adresnej energopomoci je správca bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak ide o odber elektriny slúžiacej na užívanie spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu, ktoré je spojené výlučne s užívaním bytov, nebytových priestorov alebo spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu odberateľmi elektriny v domácnosti.

Zároveň aj štvrtá časť v  § 11 Práva a povinnosti vybraných subjektov stanovuje, že:

(9) Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov a fyzická osoba alebo právnická osoba vykonávajúca správu bytového domu sú okrem povinností podľa odseku 7 povinní

a) každoročne do 31. decembra informovať každého konečného spotrebiteľa tepla o priemernej výške prepočítanej jednozložkovej ceny tepla uplatňovanej v príslušnom kalendárnom roku a súčasne o predpokladanej výške prepočítanej jednozložkovej ceny tepla uplatňovanej v nasledujúcom kalendárnom roku doručenej dodávateľom tepla podľa odseku 8 písm. a),

b) zabezpečiť vedenie evidencie adries pobytov konečných spotrebiteľov tepla dodávaného prostredníctvom systému centralizovaného zásobovania teplom v súlade s registrom adries, ak je konečným spotrebiteľom tepla domácnosť,

c) evidovať číslo bytu, ak je určené a ak je konečným spotrebiteľom tepla domácnosť v bytovej jednotke,

d) predkladať ministerstvu hospodárstva v rozsahu, spôsobom a v termínoch, ktoré určí ministerstvo hospodárstva, údaje o cene tepla rozpočítavanej konečnému spotrebiteľovi tepla dodávaného prostredníctvom systému centralizovaného zásobovania teplom, ak je konečným spotrebiteľom tepla domácnosť,

e) uvádzať na predpise mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu aktuálne uplatňovanú prepočítanú jednozložkovú cenu tepla a prepočítanú jednozložkovú cenu tepla uplatňovanú do 31. decembra 2025.

Rozsah poskytovaných údajov pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky korešponduje v tomto návrhu zákona s už prijatým zákonom č. 71/2025  o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci s tým, že dopĺňa poskytovanie o automatizovaný spôsob. Podmienky poskytovania budú uvedené v žiadosti a prostredníctvom informačnej technológie verejnej správy určenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. V § 13 ods. 6 písm. m je definovaný rozsah údajov obdobne s doteraz fungujúcim zákonom č. 71/2025  o poskytovaní údajov na účel adresnej energopomoci:

  1. univerzálny identifikátor odberného miesta,
  2. adresa odberného miesta v súlade s § 11 ods. 9 písm. b) a c),
  3. meno, priezvisko a dátum narodenia vlastníka odberného miesta,
  4. meno, priezvisko a dátum narodenia koncového odberateľa na odbernom mieste,
  5. spotreba komodity za obdobie,
  6. cena za spotrebovanú komoditu.

Ako sa píše v predkladacej správe, cieľom návrhu zákona je vytvorenie rámca pre poskytovanie adresnej energopomoci dotknutým energetickým domácnostiam a ich ochrana pred skokovitým nárastom úhrad za elektrinu, plyn a teplo, keď koncom roka 2025 dôjde k ukončeniu plošnej kompenzácie nákladov na energie.

Znova teda vidíme, že sme svedkami zmien a návrhov zákona, ktoré sa predkladajú na rokovanie vlády Slovenskej republiky bez predošlej odbornejšej diskusie.  V správe o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu sa píše, že:

Pri tvorbe zákona sa konzultovalo s dotknutými subjektmi, ktoré poskytujú informácie z ich informačných systémov, ďalej s relevantnými účastníkmi trhu (dodávatelia elektriny, plynu, tepla, prevádzkovatelia distribučných sústav, organizátor krátkodobého trhu s elektrinou, najväčší výrobca elektriny, záujmové združenia dodávateľov, správcovských spoločností a ďalší) v záujme nastavenia vhodného a funkčného systému adresnej energopomoci.“

My sme však neboli nijako prizvaní ani kontaktovaní. Boli by sme poukazovali napr. na doplnenie tohto návrhu zákona tak, aby správca vedel splniť požiadavky ministerstva aj pre byty, ktoré sú odpojené od centrálneho zdroju tepla, čo nie je nijako riešené.  Dôvodová správa predkladaného návrhu zákona sama priznáva pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a znova je koncipovanie návrhu zákona v rovine stanovenia povinností pre dotknuté subjekty. Uvidíme teda, keď začnú chodiť prvé žiadosti zo strany ministerstva našim správcom, ako sa celý systém ich práce zahltí. Samozrejme opäť bezodplatne.